História
Prvý raz sa spomína obec Ličartovce v listine z roku 1249, v ktorej kráľ Belo IV. daroval istému zemanovi majetok v doline Svinky, ktorý na východnej strane susedil s chotárom Ličartoviec. Z tejto správy ale vyplýva, že miestne sídlisko už jestvovalo dávnejšie, keď pred rokom 1249 k nemu patril susediaci majetok.
Ličartovce teda patria k starobylým slovenským dedinám, jestvujúcim pred 9.-11. storočím. Je predpoklad, že na blízkom mieste Ihriska sa aj tunajší obyvatelia zúčastňovali predkresťanských kultových obradov v uvedenom období.
V 14. a v prvej polovici 15. storočia patrili Ličartovce drienovskej vetve Abovcov. V roku 1427 boli sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanené od 10 port (resp. domov), takže Ličartovce boli stredne veľkou dedinou. V roku 1600 malo sídlisko 9 obývaných poddanských domov. Po miernom úbytku domov boli Ličartovce koncom 16. storočia malou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom.
Podoby názvu obce v priebehu dejín: 1249 Licardi, Likardii, 1427 Lycherd, 1786 Ličirtowce, 1920 Ličartovce maď. Licsért. Administratívne bola obec Ličartovce do roku 1918 súčasťou Šarišskej stolice (župy), dnes patrí do okresu Prešov.
Kronika obce Ličartovce je písaná od 1.5.1934. Prvým kronikárom bol správca školy Š. Bachinger, od roku 1942 do roku 1947 kroniku viedol riaditeľ tunajšej školy J. Tatran.
V priebehu roku 1943 vystaval občan Ján Sabol, obchodník a krčmár novú budovu, v ktorej zriadil obchod a krčmu. V tom istom roku bola vykonaná regulácia obecného potoka, zároveň bola opravená štátna cesta cez obec. V roku 1947 začína do obce pravidelne dochádzať pošta a bol tiež zavedený telefón. Sčítaním ľudu k 1.3.1950 bol zaznamenaný počet obyvateľov obce 535. V roku 1953 sa v údolí rieky Svinka začína s výstavbou rekreačných chát jednotlivcami aj podnikmi. V roku 1959 sa rozšírilo nepostačujúce verejné osvetlenie v obci a o rok neskôr prebehla výstavba rozhlasu po celej obci, taktiež bol zradený obchod so samoobsluhou. V roku 1962 pokračuje výstavba telefónnej siete v obci. Ústredňa je montovaná do novej školy pre 30 účastníkov. Zdravotné stredisko pre občanov Ličartoviec bolo k dispozícii v Drienovskej Novej Vsi, pri Tehelni. Na odborné vyšetrenia a pre hospitalizáciu im slúžila nemocnica v Prešove. V roku 1964 bol v investičnej akcii Jednoty Prešov postavený pri kultúrnom dome hostinec o rozmere 6 x 13 m.
V roku 1972 sa objavili problémy so závadnou vodou v škole, ale aj v celej obci. V roku 1973 bolo potrebné rozšíriť telefónnu sieť a napojiť obec priamo na sídlo okresu Prešov.
Keďže Ličartovčanov dlho trápi problém kvalitnej vody, obecný úrad podal v roku 1993 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na výstavbu vodovodu a kanalizácie. Bol vypracovaný projekt, ktorý uvažoval s napojením na Starinu, nakoľko aj ďalšie vrty nepriniesli očakávaný výsledok. V roku 1995 bol existujúci projekt na výstavbu vodovodu prehodnotený so zmenou napojenia na vodný zdroj, nakoľko v obci bol získaný vyhovujúci vodný zdroj a bol znížený finančný náklad. V roku 1996 bola začatá výstavba obecného vodovodu, ktorá v súčasnosti pre nedostatok finančných prostriedkov stagnuje. V roku 1998 Obecný úrad Ličartovce objednal vypracovanie projektu na výstavbu kanalizácie a čističky odpadových vôd, ktorý rieši odkanalizovanie nielen domácností, ale aj všetkých subjektov, ktoré sa v obci nachádzajú. Od roku 1995 prebieha výstavba Domu smútku na miestnom cintoríne. Na túto stavbu OcÚ účelové prostriedky neboli pridelené.
Kaštieľ v Ličartovciach je historizujúca stavba, ktorá vznikla prestavbou a rozšírením pôvodnej stavby vystavanej tunajšími zemepánmi v roku 1736. V sparkovanom dvore je umiestnená plastika Vesny. Je to vzácny umelecký predmet, neoklasicistická secesná socha z Zürichu. Počas 2. sv. Vojny v roku 1944 bol v kaštieli ubytovaný nemecký generálny štáb. Hneď po ukončení vojny v roku 1945 sa prikročilo k parcelácii veľkostatkov. Jeho posledným vlastníkom bol Dr. Dezider Piller. Les a kaštieľ preberá štát, ornú pôdu o výmere 240 ha dostávajú jednak deputátnici a jednak maloroľníci. Kaštieľ je opravený a bola v ňom zriadená ozdravovňa a neskôr nemocnicna. V roku 1954 bolo zriadené oddelene psychiatrické pre mužov, neskôr pre ženy. V roku 1996 bola nemocnica presťahovaná do Prešova, kde bola postavená nová.
V roku 1971 kapacita kaštieľa nepostačovala, preto v priebehu dvoch rokov bol postavený nový pavilón pre 50 pacientov. V roku 1980 bolo v ústave 141 obyvateľov.