Kultúra

Kultúrny a spoločenský život v Ličartovciach sa odvíjal od činnosti miestnych správcov školy, učiteľov ale aj od aktivity občanov, ktorá k nemu mali vrelý vzťah. V roku 1937 majú občania preplatené tieto noviny a časopisy: Svätá rodina, Mladý život, Plameň, Pútnik, Naše noviny, Srdiečko, Slov. Orol, Apoštolát, Posol, Božské Srdce, Azet, Novosti, Hlas slovenských železničiarov, Jednota slovenských železničiarov, Slovenský ľud, Slovenský včelár, Lovec, Hlasy z misií, Serafínsky svet, Svojpomoc, Slovák a Slovenská pravda v počte 161 výtlačkov.

Ochotníci hrali hrali divadelné predstavenia, so záujmom boli vypočuté prednášky a počúvali rozhlas, ktorý bol v miestnej škole.

V novembri 1939 bola utvorená miestna kultúrna komisia Matice Slovenskej v obci. Jej úlohou bolo starať sa o ľudovýchovu podľa smerníc Matice slovenskej. Od roku 1950 sa v obci začali premietať filmy z čsl. štátneho filmu s cieľom kultúrneho povznesenia obce. Na vianoce roku 1951 miestna mládež zahrala divadelnú hru „Statočný valach“. V roku 1956 dvakrát mesačne dochádza do obce pojazdné kino. Premietalo sa v miestnej škole za veľkej účasti občanov. Prvý televízny prijímač pre obec zakúpilo JRD v roku 1959 (bol umiestnený v škole).

Dňa 20.1.1961 vyšlo prvé číslo miestnych novín pod názvom „Ličartovský spravodaj“. Vychádzali 2x mesačne v počte 150 výtlačkov.

V roku 1962 MNV otvoril stále kino, v ktorom sa premietali filmy pravidelne 2x týždenne , vo štvrtok a v nedeľu večer pre dospelých, v nedeľu popoludní pre deti. Premietalo sa v starej škole.

Počnúc rokom 1993 z iniciatívy členov MS každoročne v máji občania Ličartoviec si pripomínajú a oslavujú Deň matiek. Slávnosť pripravuje obecný úrad spolu s miestnym výborom Matice Slovenskej. Začína sa na cintoríne Májovou pobožnosťou a položením kytičiek na hroby matiek a ostatných mám, príbuzným účastníkov osláv. Slávnosť pokračuje kultúrnym programom s milými príspevkami detí z MŠ a ZŠ, ktoré s nimi nacvičia ich učitelia a učiteľky.

Náboženstvo.

Doklady o cirkevnom živote miestnych obyvateľov nám boli poskytnuté v archíve košickej Arcidiecézy. V rokoch 1749-1755 rímsko-katolícky kostol sa v obci nenachádzal. Veriaci sa zhromažďovali na bohoslužby a obrady v kaplnke veľkostatku, ktorú spravovala grófka Juliana Medňanská. Sväté omše prichádzal vysluhovať kaplán z Drienova. Príslušnosť miestnych obyvateľov k náboženskému vyznaniu bola v tom čase nasledovná:

Rímsko-katolíci:	dospelí: 114	deti: 30
Grécko-katolíci:	dospelí: 24	deti: 9
Evanj. Ausb.vyzn.:	dospelí: 38	deti: 14

V obci bol v tej dobe drevený gréckokatolícky kostol. Vybudovali ho evanjelici bez zasvätenia patrónovi. Bol v ňom kamenný oltár, lavice neboli, chórus bol drevený bez orgánu, zvonica bola drevená.

Rímsko-katolícky kostol zasvätený sv. Martinovi, biskupovi bol postavený v roku 1820 v tradíciach barokovo-klasicistického slohu, renovovaný v roku 1861 a v roku 1937. V roku 1937 zakúpili občania hlavný oltár Sv. Martina. Vyhotovil ho bardejovský majster P. Grešák. Celý obnos si občania zložili z dobrovoľných darov. Pred kostolom je postavený drevený a poniže kostola kamenný kríž. V roku 1946 bolo do kostola zavedené elektrické osvetlenie, v roku 1957 bola vykonaná oprava kostola a to: výmena krovu v zadnej časti a bol daný nový plech na strechu. Na podlahu bola daná keramická dlažba. Tiež bola vyspravená vonkajšia omietka a nástrek vonkajšej fasády.

Z iniciatívy správcu fary vdp. Jána Sedláka rád Kapucínov za prispenia občanov Ličartoviec aj susedných obcí zakúpil dom č. 113 pre potreby rehole. Dňa 5.9.1996 bola slávnostná vysviacka Domu kapucínov.